Deti v podológii
1. Je potrebná Podológia aj u detí? Môže mať už dieťa problémy s chodidlami?
Áno, žial, v praxi sa pomerne často stretávame s tým, že už aj najmenšie deti, dokonca babätká majú problémy s nohami. Často ide o vrodené deformity, alebo v prenatálnom období získané poruchy, ktoré riešime.
2. Predpokladám, že každý vek dieťaťa má svoje špecifiká.
Áno, toto úzko súvisí aj so samotným vývojovím štádiom daného dieťaťa. Postupne ako rastie sa budú prejavovať dôsledky spôsobu chôdze, alebo napríklad kedy a ako začal chodiť, sociálneho prostredia, z ktorého pochádza, športových aktivít ktoré vykonáva, spôsobu akým bol vedený k starostlivosti o svoje chodidlá. Ale tiež sú typické rôzne ochorenia, ktoré sa vyskytujú len v detskom období 5,6 choroba, juvenilná cukrovka,rôzne streptokokove ochorenia, ktoré postihujú imunitu amôžu trvalo poškodiť nechty.
Pre zjednodušenie by som rozčlenila detské obdobie do 2 základných etáp:
• Bábätká až predškolský vek
• Školáci a Puberta
3. V čom spočíva starostlivosť o nohy tých najmenších, ktorí ani nechodia?
Najčastejšie učíme maminky, ako správne strihať bábätkám nechty.
Dieťatko takto maličké má bacuľaté nožičky, nemá vytvarovanú klenbu, pretože má na nohách ešte príliš veľa tukových vankúšikov. Preto ani nechty a ani nechtové lôžka nie sú dotvarované. Chodidlo nie je ešte schopné nosiť hmotnosť celého tela. Nechty striháme u bábätiek tak ako sa podarí, ale snažme sa odstrihnúť len voľnú časť nechtu, ostré rožky zapilníkujme, nepremýšľajme nad tvarovaním. Akonáhle sa dieťa postaví na chodidlá, a bude ich zaťažovať, budú sa mu nechtové lôžka tvarovať aj podľa toho, aký tvar nechtu má.
Dôležité je, aby sme mi rodičia venovali pozornosť týmto drobným chodidlám už od ich narodenia, a takto to postupne naučíme aj naše deti. Starostlivosť sa stane pre ne prirodzenou súčasťou v každodennej rutine, napríklad kým sú naše deti ešte bábätká, bozkávajme ich, hladkajme, masírujme ich drobné chodidlá a popisujme čo a prečo to robíme.
4. Do čoho obúvať malé deti, ktoré už chodia? Ortopedické sandále, topánky a vložky pre deti áno či nie?
Deťom treba obúvať bežné topánočky, ktoré sú prispôsobené v prvom rade tvaru ich chodidiel, s kvalitnou podrážkou, ktorá by nemala byť tvrdá, s pätou, ktorá nedovolí chodidlu padať dovnútra. Tu sa ešte nemôžeme baviť o tom, či má dieťa plochú nohu a podobne, je to príliš skoro. Preto pre správny vývoj ich chodidiel je potrebné, aby chodili čo najviac po nerovných povrchoch.
Čo sa týka obuvi, najväčšiu hrôzu mám, keď vidím, že deti sa preventívne obúvajú „pre istotu“ do pevnej ortopedickej obuvi. Ortopedická obuv je určená pre ľudí s ortopedickou deformáciou, nie pre ľudí so zdravými chodidlami.
5. Aký je Váš názor na barefoot obúvanie?
Ja osobne mám rada barefootové obúvanie, najmä pre priestor na prsty a ohybnosť, ktorými je tento typ obuvi typický a ktorý postupne z bežnej obuvi akoby úplne vymizol. Pri barefoote je však potrebné zvážiť, kedy a ako. Momentálne žijeme tzv. „flat“ dobu, kde pomaly neexistuje nerovný povrch. Dlažbové a asfaltové povrchy ťahajú inak pasívne svalstvo k zemi ako magnet. Väčšina detí sa málo pohybuje, sedia doma pred telkou alebo za počítačom, prejedajú sa, stravujú sa vo fastfoodoch, čo vedie k obezite, štatistiky vykazujú alarmujúce čisla. Takáto životospráva sa podpíše aj na stave chodidla dieťaťa, ktoré postupne začne mať problém so zlým držaním tela, zlým postavením členkov, kolien, bude mať ploché nohy, pretože svalstvo nebude schopné fungovať správne. Takže pokiaľ obujete barefoot takémuto dieťaťu, ublíži mu to.
Pre aktívne deti, je naopak barefoot viac ako fajn, do záhrady, na kamenisté povrchy, na cvičenie a podobne. Ale je dôležité myslieť na to, že predtým ako dieťa do hocičoho obujeme, mať istotu, že jeho chodidlo je správne vyvinuté, nemá vpadnuté členky, kolená, alebo iné deformity, ktoré by vyžadovali zásah odborného lekára.
Ale osobne si myslím, že je dôležité kombinovať tak ako samotné povrchy, aj samotný typ obuvi a samozrejme ho prispôsobiť vždy činnosti, ktorú v nej idem vykonávať.
6. Na čo dávať pozor, respektíve čo robiť a čo nerobiť, aby sme predišli komplikáciám do budúcna?
V tomto maličkom veku sa staráme ešte o deti my, rodičia.
V prvom rade by som chcela apelovať na všetkých, aby nepomáhali svojim deťom chodiť a stavať sa na nohy skôr, ako sú toho deti samé schopné. To ich malé chodidlo nie je prispôsobené, aby bolo nadmerne zaťažované a nosilo celú hmotnosť ich tela, toto môže spôsobiť v neskoršom veku výrazné deformity a podobne. Nie sú vhodné ani chodítka. Dieťa sa má samé postaviť a urobiť prvé kroky bez našej podpory. To že padá, je len informácia, že ešte nie je celkom pripravené. Je potrebné ho nechať. Berme si príklad z prírody.
Už od malička máme tendenciu deti podporovať, sme premotivované z internetu sa rútiacich informácií, dávame deti do vajíčok a polohovateľných sedačiek aby lepšie videli na okolitý svet. Ale povedzte mi akú motiváciu bude mať dieťa aby niečo urobilo samé, aby muselo zapojiť vlastné svalstvo pre to, ak ho my dobrovoľne podopierame, podávame hračku? Potom sa čudujeme, že deti sa vyvíjajú pomalšie alebo od narodenia majú rôzne pohybové obmedzenia.
Snažme sa deti od malička viesť k pohybu a k správnemu stravovaniu. Žijeme veľmi hektický a digitálny svet, sú deti, ktoré Slnko vidia pomaly len na obrazku v počítači alebo na mobile. Pohyb v prírode, naboso, na nerovných povrchoch je ideálny nielen pre chodidlá, ale aj pre vývoj mozgu a celého tela. Asfaltové a domáce rovné povrchy najviac škodia správnemu vývoju nôh.
Cvičiť nielen s telom ale aj s chodidlami, hýbať sa a postupne naučiť deti správnej hygiene, ktorá spočíva v každodennom umývaní sa, aj v medziprstí,
7. Školáci a puberta. Čo môže zistiť Podológ včasnou diagnostikou?
Približne v 6-7ich rokoch života sa nám už ukazuje ako sa chodidlá vyvíjajú, či má dieťa správny pohybový návyk, je v etape behania, chodí istejšie. Pokiaľ u dieťaťa vidíme nejakú výraznejšiu deformáciu, napríklad má podložené prsty, vpadnuté členky, prípadne sa sťažuje na únavu nôh alebo prstov, je potrebné vyhľadať odborníka. Niektoré problémy dokáže vyliečiť lekár, a podľa môjho názoru by ich mal prioritne riešiť lekár, všeobecný, ortopéd, fyzioterapeut a podobne. Či je potrebné ho zapojiť, môže práve ozrejmiť podologické vyšetrenie. Podológ vie takisto vyhodnotiť správny vývoj nechtov, kože a podobne, a tento problém aj vyriešiť. Tak ako máme pravidelné kontroly u zubára, by sme mali zaviesť do praxe aj pravidelné kontroly chodidiel, aby sa včas odhalila potreba zasiahnuť do celkového vývoja.
8. Najväčšia dilema mamičiek. Aká obuv je vhodná? Prezúvky v škole?
V prvom rade podčiarkujem dôležitosť zvoliť topánky, ktoré sa zhodujú s tvarom a funkciou chodidla. Ak napríklad na príliš úzku nohu obujeme príliš široké topánky, takáto noha bude v topánke plávať a prepadávať sa dovnútra, následne deformovať. Spôsobí to dosť výraznú nestabilitu, čo sa môže v neskoršom veku ale aj v dospelosti prejaviť bolesťami kolien, bedier, celého skeletu.
Topánky by mali byť pevne zaviazané a mali by sa hýbať spolu s chodidlom. Mali by byť dostatočne pružné, ideálne z prírodných materiálov. Do školy sa preferjú sandále, kde je fixovaná aj päta pre elimináciu úrazov, ale noha voľne dýcha.
9. Aké sú najčastejšie problémy chodidiel pri školákoch alebo v období puberty a prečo?
Najčastejší problém s ktorým sa v praxi u týchto detí stretávam sú zarastené nechty a bradavice. V dôsledku hormonálnych zmien, spôsobu života, hygieny, stravovania, obezity dochádza k narušeniu imunity nielen celkovej ale aj lokálnej, preto sú deti náchylnejšie na problémy tohto druhu. Často sa boja bolesti, ktoré daný problém so sebou prináša, rodičia majú niekedy tendenciu ich strašiť vetami ako“ uvidíš , odrežú Ti nohu, alebo budú Ti tam pichať injekciu“. Toto by sa rozhodne robiť nemalo, lebo dieťa sa zo strachu neprizná včas, že nejaký problém má. Aj keď si už strihá nechty samo, niekedy hoďme na to pohľad, či je všetko ok a buďme mu sami príkladom napríklad aj v pravidelnej hygiene.
10. Ako si správne strihať nechty keď sú väčší
Nechtové lôžka sa už dotvarovali do svojej budúcej podoby, tu je veľmi potrebné strihať len voľný okraj, je potrebné reflektovať na tvar prstov, nemusí platiť pravidlo, že len dorovna.
11. Keď už je problém, čo robiť a čo určite nerobiť?
V prípade ak sa dieťa sťažuje na bolesť, alebo uvidíme začervenanie v okolí nechtu, predtým ako sa to budeme snažiť doma sami vystrihnúť, zistime príčinu, prečo sa tak stalo? Prečo sa tak deje? Vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr, tým menej komplikácií.
Prvá pomoc je dané miesto dôkladne umyť a dezinfikovať. Prst izolovať aby nedošlo k jeho namáhaniu a vyhľadať pomoc.
Neaplikujme na dané miesto mastičky, práve tie sú najhoršie, rana nedýcha, pridusí sa a problém je na svete. Takisto dlhé máčanie v rôznych dobre mienených kúpeľoch môžu stav poškodiť. Nesnažme sa sami si necht vystrihovať, je dôležité zachovať celú šírku nechtu a odstrániť len nevyhnutnú časť, ktorý zápal spôsobuje. Doma nemáme na to prípravky, ani nechtové špony, keď tam niečo „zabudneme“, problém je ihneď na svete.
12. Deti a špony?
Áno, je ich niekoľko tipov, detské nechty sú krehkejšie ako dospelácke, ale prispôsobí sa sila korekcie a je to v poriadku. Zväčša sa u detí odporúča aplikácia plastových nalepovacích špon, prípadne kombinovaných, je to menej traumatizujúce a v prípade včasného zakročenia aj bezbolestné.
13. Spolupráca s tinédžerom
Ak má dieťa problém, nevyčítajme mu to a venujme mu zvýšenú pozornosť. Kontrolujme jeho stav a pomôžme mu, pokiaľ niečo robí nesprávne.
Tento vek je veľmi špecifický, to je fakt a deti predstavujú väčšiu komunikačnú výzvu aj v našich odborných kruhoch. Ale dá sa to. Ja osobne veľmi rada pracujem s deťmi, je potrebné k nim pristupovať trpezlivo, láskavo, a najmä s rešpektom. Deti netreba podceňovať. Majú radi priamu reč a vždy im treba popísať ako k problému prišlo, ako ho budeme riešiť, čo musí urobiť ono samo v domácom prostredí. Pokiaľ si získate ich dôveru, sú to najlepší pacienti.
14. Športové a voľnočasové aktivity – aké sú nástrahy a vaše odporúčania?
Malý plavci majú problém najčastejšie s bradavicami, mykózami. Nemusia mať ale všetci. Pokiaľ je hygiena pravidelná, imunitný systém funguje ako má, telo nie je „vybičované“ neustálym stresom z výkonu, strava správna, bradavice ich obídu. Ak ich už ale dieťa má, vyhľadajte dermatológa, dá sa to riešiť lokálne povrchovo alebo vypaľovaním.
Futbalisti, tenisti, hokejisti budú mať najpravdepodobnejšie problém s mozoľmi, poškodenými nechtami – treba sa poradiť a prezrieť v akej obuvi dieťa ten šport vykonáva, pozrieť sa na biomechaniku chôdze, postavenie samotných chodidiel.
Možno bude potrebná výroba individuálnych stielok alebo vložiek do topánok.
15. V akých prípadoch je potrebné zapojiť aj ortopéda alebo fyzioterapeuta?
Často sa problémy s nechtami ako aj samotného chodidla spájajú so zlým pohybovým vzorcom dieťaťa, alebo keď vidíme výraznejšiu deformitu chodidla, je potrebné vyhľadať ortopéda, ktorý môže indikovať ortopedické korekčné vložky. Pozor, tieto vložky nie sú vhodné na športovanie, sú príliš tvrdé.
Ja osobne nie som za prílišné vložkovanie u detí, vložka nebude pracovať, pokiaľ svalstvo chodidla nebude dostatočne pracovať. Vložka v mnohých prípadoch len pasívne podporuje. Takže vložka určite áno, ale s cvičením.
